Blog

Odkiaľ prišla káva

Odkiaľ prišla káva

V dnešnej dobe sa káva pestuje takmer po celom svete. Kto sa zaujímal  o pôvode kávy tak sa dozvedel že kávu objavili v Etiópii   ( najznámejšie sú oblasi Yirgacheffe , Sidamo , Harrar ) . Konkrétne sa hovorí o etiópskom pastierovi kôz menom Kaldi. Po celodennej paši boli jeho kozy večer veľmi čulé a on už nevládal za nimi chodiť. Bolo mu to podozrivé a tak začal sledovať kozy čo na paši žerú. Zistil že požierajú červené bobule z nejakých kríkov. Aj on si dal pár bobúľ .Večer bol čulý a nechcelo sa mu spať. Túto skúsenosť opísal opátovi kláštora aj ten si robil čaj z bobúľ aby vydržal pri večerných modlitbách. Tento poznatok sa veľmi rýchlo šíril ďalej . Takto sa káva dostala na celý Arabský polostrov . Začala sa pestovať vo veľkom a v 16. storočí už kávu poznali  v Perzii , starom Egypte , Sýrii , Turecku. Kávu nepili len v domácnosti ale sa začala podávať aj vo verejných " kaviarňach " tzv. qahveh khaneh po celom Blízkom východe . A to bol začiatok expanzie do celého sveta.


Druhy kávovníkov

Druhy kávovníkov

U nás sú najznámejšie druhy kávovníkov Coffea arabica , Coffea robusta a menej známa Coffea liberica . Arabika predstavuje okolo 60% celosvetovej produkcie kávy a jej najväčším pestovateľom je Brazília. Chuť je viac ovocnejšia a kyslejšia. Coffea robusta ( Canephora ) má väčší obsah kofeínu , je skoro bez kyslosti ,chuť je horkejšia. Je menej náročná na pestovanie a má menej škodcov ako arabika . Najväčším pestovateľom tohto kávovníka je Vietnam . Coffea liberica pochádza zo západnej a strednej Afriky. Udomácnila sa najviac na Filipínach . Stromy sú vysoké až 20m a oberá sa pomocou rebríka. Zrná sú oveľa väčšie ako ostatné kávy. Majú jednu stranu špicatejšiu.Obsahuje najmenej kofeínu.  


Čo je Coffee Bean Belt ?

Čo je Coffee Bean Belt ?

Coffee bean belt sa dá jednoducho preložiť ak " kávový pás " . Je to pás okolo zemegule kde sa pestujú kávovníky. Ako je známe , nie všetko sa dá všade voľne pestovať. Každá plodina potrebuje k svojmu rastu špecifické podmienky , káva nie je výnimkou. Na svoj rast potrebuje teplé , vlhké podnebie , zem bohatú na živiny . Kvalitnejšie kávovníky sa pestujú vo vyšších nadmorských výškach. Najideálnejšie podmienky na pestovanie sú medzi obratníkmi Raka a Kozorožca. Ako je vidieť na obrázku ,najväčší producenti kávy ako Brazília ,KolumbiaEtiopia , Indonézia a India majú najideálnejšie podmienky pre pestovanie kávovníkov.


Zber kávy , obdobie  a spôsob.

Zber kávy , obdobie a spôsob.

Ako vieme , kávovníková čerešňa je plodina ktorá sa zberá v plnej botanickej zrelosti. Takým hlavným indikátorom zrelosti je farba čerešne a tá je červená. Dôležité je aby sa zberala len dozretá čerešňa , tým je dosiahnutá vysoká kvalita. Káva sa zberá raz ročne . V každej krajine v inom období . To závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Napríklad hlavný zber v Brazílii je od mája až do septembra. V Kolumbii od septembra do januára v Etiópii od novembra do februára a tak by som mohol pokračovať. Zberá sa dvoma spôsobmi , ručne a mechanicky. Ručný zber sa používa hlavne v miestach kam sa mechanizmus nedostane ( v horách Kolumbie , Etiópii ...) . Tento spôsob je veľmi náročný na prácu. Na druhej strane je istota že sa zbierajú len dozreté čerešne čo zaručuje veľmi kvalitnú úrodu. V niektorých prípadoch si farmár nemôže kúpiť mechanizmus a tak aj na rovinách prebieha zber ručne. Druhý spôsob zberu je mechanický. Výhodou je že sa úroda pozberá za kratší čas . Používa sa na rovinatých alebo na mierne kopcovitých plantážach ( Brazília ). Nevýhodou tohto zberu je že sa zberajú aj menej dozreté čerešne . Tie sa musia potom vytriediť, čím sa znižuje výdatnosť úrody. 


Spracovanie kávovníkového zrna.

Spracovanie kávovníkového zrna.

Keď už sú kávovníkové čerešne pozbierané , nastáva čas jeho spracovania . Tu sa rozhodujeme či sa budú kávovníkové čerešne sušiť celé alebo sa budú umývať. Čiže sa hovorí o suchom alebo mokrom spracovaní. V skutočnosti sa používajú 3 základné procesy spracovania - suchý , mokrý , a honey . Pod suchým spracovaním sa rozumie že kávovníkové čerešne sa sušia na slnku v celku .Mokrý proces znamená , že sa z kávovníkovej čerešne odstráni šupka , umyje sa a vysuší. Tretí spôsob - honey - je niečo medzi suchým a mokrým spôsobom. Odstráni sa len určité množstvo obalu kávovníkového zrna a dôkladne sa vysuší . Každý z procesov vplýva na chuťové vlastnosti kávy. 


Mokré spracovanie  - umývanie

Mokré spracovanie - umývanie

Mokrý proces , môžeme povedať aj umývaný spôsob sa vyznačuje použitím špeciálneho stroja a veľkého množstva vody. Po zbere treba kávove čerešne oddeliť od nezrelých , poškodených alebo inak nekvalitných . Používajú sa na to triedacie sitá a voda. Po vytriedený sa čerešne melú - odstraňuje sa dužina od zrna - tento proces sa nazýva aj rozvlákňovanie . Oddelené zrná putujú do vodných kanálov aby sa odstránili zvyšky po rozvláknovaní. Je to mchanický proces preto nebudú zrná dokonale čisté ale zostanú na nich stopy po dužine.Na odstránenie tejto dužiny sa zrná dajú do fermentačných nádob naplnených vodou , kde budú 24 - 36 hodín.Po fermentácii sa káva umyje a usuší . Po vysušení sa káva (káva spracovaná týmto spôsobom je známa ako „pergamenová káva“) skladuje až do exportu. Pred exportom sa v poslednom kroku odstráni pergamen a fazuľa sa klasifikuje podľa rôznych kritérií kvality.


Suché spracovanie - natural

Suché spracovanie - natural

Úrodu kávovníkových čerešní ( ďalej len kávy) treba spracovať. Máme dve možnosti: suchý alebo mokrý proces. Povieme si niečo o suchom procese. Je to najstarší spôsob spracovania kávy , využíva sa aj tam kde je horší prístup k vode.  Na sušenie sa používajú dva spôsoby :  prírodný , pri ktorom sa využíva slnko , alebo mechanický za pomoci sušičiek. Dodržiava sa pritom teplota medzi 35 - 45 °C .Pri prírodnom sa káva suší na betónových plochách. Tento spôsob sa používa v Brazílií . V Etiópii na to majú tzv. " Africké postele" , sú to vyvýšené plochy alebo záhony na ktorých sa káva suší. Pri prvom spôsobe je treba kávu často prehrabávať aby sa zabránilo tvorbe plesniam , kvaseniu alebo hnilobe . Použitím afrických postelí je zabezpečené prúdenie vzduchu aj zospodu čo umožňuje káve lepšie preschnúť. Nevýhodou tohto spôsobu je možnosť kontaminácie zvieratami ( trus ), nesprávna manipulácia pri prehrabávaní alebo nestálosť počasia. Počas nepriazni počasia sa káva musí prikrývať. Oproti tomu má mechanické sušenie veľkú výhodu. Jedná sa hlavne o kontrolovaný proces sušenia pomocou systému riadenia ( teplota , prúdenie vzduchu , čas ). Keď je kávovníková čerešňa riadne vysušená ,mechanicky sa odstráni šupka a suchá dužina a nechá sa pred exportom v skladoch ešte " oddýchnuť " ( 1-2 mesiace ) . Suchý / prírodný proces dodáva káve sladkú a ovocnú príchuť.


História praženia kávy.

História praženia kávy.

Pozerali ste sa niekedy romanticky na šálku lahodnej kávy a premýšľali ste, ako to celé funguje? Ak rozmýšlate o bohatej chuti a vôni kávy, odpoveďou je praženie! 

Dovoľte nám teda vziať vás na magickú cestu, aby ste sa dozvedeli, ako sa vaše kávové zrná pripravujú na konzumáciu a nakoniec sa z nich vyčarí šálka kávy krok za krokom . Praženie kávy je proces premeny surových zelených kávových zŕn na tmavohnedú farbu. 

Pôvodné techniky praženia sa datujú až do 15. storočia v Jemene, kde sa zrnká pražili na kovových platniach nad otvoreným plameňom. Nasledovalo drvenie zŕn a varenie v špeciálnom hrnci, známom ako džezva, čo je technika stále využívaná v určitých regiónoch, vrátane Turecka a Blízkeho východu. Neskoršie sa v Európe stala vyhľadávaným nápojom šľachty a mysliacich ľudí. Prvé zariadenia na praženie boli prosté kovové bubny, ktoré sa točili nad ohňom.

V 18. storočí sa začalo rozmáhať praženie vďaka objaveniu veľkých pražičiek , ktoré mohli spracovať množstvo zŕn súčasne. Nové stroje využívali horúci vzduch, paru alebo plyn na ohrev a boli vybavené mechanizmami na reguláciu teploty a vzduchu. Začali sa objavovať aj cyklóny , zariadenia na zachytávanie šupiek po pražení.

Od 19. storočia vďaka priemyselnému rozmachu začali byť vybavené pražičky dokonalejšími prístrojmi čo pomohlo dosahovať presnejšie údaje a tým pádom aj kvalitnejšie praženie . Boli skonštruované prvé elektrické pražičky. 

Koniec 20. storočia zaznamenal veľkú inováciu v oblasti praženia kávy. Vznikali nové štýly a preferencie , od svetlých až po tmavé praženia, od jednodruhových po zmiešané kávy, od espressa po filter kávy, atď. Tento fenomén v kávovom svete sa označuje ako "tretia vlna", ktorá nasledovala po  období, kedy bola káva vnímaná ako hromadný produkt.

V súčasnosti sme svedkami neustáleho vývoja v technológiách praženia s cieľom zvýšiť kvalitu a udržateľnosť produkcie. Inovácie zahŕňajú metódy ako infračervené praženie, fluidné techniky, mikropraženie a možnosť praženia v domácom prostredí. Dnes môžu kávoví entuziasti ochutnať rozmanité chute a arómy pochádzajúce z rôznych kútov sveta a pražené rôznymi spôsobmi.


Posledný proces spracovania - honey

Posledný proces spracovania - honey

Medový proces spracovania kávy je niečo medzi suchým a mokrým. Táto metóda je obľúbená najmä v Kostarike hoci jej začiatok bol v Brazílii . Ale o čo vlastne ide. Pri mokrom procese sa odstráni šupka aj sliz z kávovníkového zrna , pri prírodnom sa zase suší celá čerešna a pri medovom spracovaní sa odstráni dužina a ostane nejaké množstvoslizu na zrne , ktoré sa potom usuší. Sliz ktorý ostáva na zrne má tendenciu byť lepkavý , preto sa tomu hovorí " medový " proces. Pritom ešte rozoznávame tri druhy alebo lepšie povedané tri stupne medového procesu . Líšia sa od seba množstvom zostatkového slizu na zrne. " Žltý med"  má najmenej slizu , polovičné množstvo slizu má "červený med " a najviac slizu na zrne má " červený med ". Káva spracovaná honey procesom  dá šálke kávy dokonalú sladkú bodku.


Spôsoby praženia

Spôsoby praženia

Existujú dve primárne techniky, ako sa zrná kávy transformujú prostredníctvom tepelného procesu – klasický spôsob v rotujúcom valci a metóda s použitím intenzívneho teplého vzduchu.

Praženie v bubnovej pražičke -  pri tejto technike sa používa veľký valcovitý nástroj, ktorý sa neustále točí nad ohniskom, čím dochádza k opraženiu kávových zŕn prostredníctvom ich kontaktu s rozpálenou kovovou plochou. Výsledok praženia v rotujúcom valci má za následok, že každý zakúpený balíček a každá pripravená šálka sa môže nepatrne odlišovať od tej predchádzajúcej.

Praženie horúcim vzduchom - v procese praženia konvekčným teplom sú kávové zrná vznášané vo vzduchovom prúde, ktorý je vysoko teplý. Tento proces obklopuje každé zrno rovnomerne teplým prúdom, čo umožňuje, aby sa vlastnosti kávy prejavili konzistentne a rovnomerne pri každom pražení.