Blog o káve

V dnešnej dobe sa káva pestuje takmer po celom svete. Kto sa zaujímal  o pôvode kávy tak sa dozvedel že kávu objavili v Etiópii   ( najznámejšie sú oblasi Yirgacheffe , Sidamo , Harrar ) . Konkrétne sa hovorí o etiópskom pastierovi kôz menom Kaldi. Po celodennej paši boli jeho kozy večer veľmi čulé a on už nevládal za nimi chodiť. Bolo mu to podozrivé a tak začal sledovať kozy čo na paši žerú. Zistil že požierajú červené bobule     z nejakých kríkov. Aj on si dal pár bobúľ . Večer bol čulý a nechcelo sa mu spať. Túto skúsenosť opísal opátovi kláštora aj ten si robil čaj z bobúľ aby vydržal pri večerných modlitbách. Tento poznatok sa veľmi rýchlo šíril ďalej . Takto sa káva dostala na celý Arabský polostrov . Začala sa pestovať vo veľkom a v 16. storočí už kávu poznali         v Perzii , starom Egypte , Sýrii , Turecku. Kávu nepili len v domácnosti ale sa začala podávať aj vo verejných " kaviarňach " tzv. qahveh khaneh po celom Blízkom východe . A to bol začiatok expanzie do celého sveta.

U nás sú najznámejšie druhy kávovníkov Coffea arabica , Coffea robusta a menej známa Coffea liberica . Arabika predstavuje okolo 60% celosvetovej produkcie kávy a jej najväčším pestovateľom je Brazília. Chuť je viac ovocnejšia a kyslejšia. Coffea robusta ( Canephora ) má väčší obsah kofeínu , je skoro bez kyslosti ,chuť je horkejšia. Je menej náročná na pestovanie a má menej škodcov ako arabika . Najväčším pestovateľom tohto kávovníka je Vietnam . Coffea liberica pochádza zo západnej a strednej Afriky. Udomácnila sa najviac na Filipínach . Stromy sú vysoké až 20m a oberá sa pomocou rebríka. Zrná sú oveľa väčšie ako ostatné kávy. Majú jednu stranu špicatejšiu.Obsahuje najmenej kofeínu.  

Coffee bean belt sa dá jednoducho preložiť ak " kávový pás " . Je to pás okolo zemegule kde sa pestujú kávovníky. Ako je známe , nie všetko sa dá všade voľne pestovať. Každá plodina potrebuje k svojmu rastu špecifické podmienky , káva nie je výnimkou. Na svoj rast potrebuje teplé , vlhké podnebie , zem bohatú na živiny . Kvalitnejšie kávovníky sa pestujú vo vyšších nadmorských výškach. Najideálnejšie podmienky na pestovanie sú medzi obratníkmi Raka a Kozorožca. Ako je vidieť na obrázku ,najväčší producenti kávy ako Brazília ,Kolumbia, Etiopia , Indonézia a India majú najideálnejšie podmienky pre pestovanie kávovníkov.

Ako vieme , kávovníková čerešňa je plodina ktorá sa zberá v plnej botanickej zrelosti. Takým hlavným indikátorom zrelosti je farba čerešne a tá je červená. Dôležité je aby sa zberala len dozretá čerešňa , tým je dosiahnutá vysoká kvalita. Káva sa zberá raz ročne . V každej krajine v inom období . To závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Napríklad hlavný zber v Brazílii je od mája až do septembra. V Kolumbii od septembra do januára v Etiópii od novembra do februára a tak by som mohol pokračovať. Zberá sa dvoma spôsobmi , ručne a mechanicky. Ručný zber sa používa hlavne v miestach kam sa mechanizmus nedostane ( v horách Kolumbie , Etiópii ...) . Tento spôsob je veľmi náročný na prácu. Na druhej strane je istota že sa zbierajú len dozreté čerešne čo zaručuje veľmi kvalitnú úrodu. V niektorých prípadoch si farmár nemôže kúpiť mechanizmus a tak aj na rovinách prebieha zber ručne. Druhý spôsob zberu je mechanický. Výhodou je že sa úroda pozberá za kratší čas . Používa sa na rovinatých alebo na mierne kopcovitých plantážach ( Brazília ). Nevýhodou tohto zberu je že sa zberajú aj menej dozreté čerešne . Tie sa musia potom vytriediť, čím sa znižuje výdatnosť úrody. 

Keď už sú kávovníkové čerešne pozbierané , nastáva čas jeho spracovania . Tu sa rozhodujeme či sa budú kávovníkové čerešne sušiť celé alebo sa budú umývať. Čiže sa hovorí o suchom alebo mokrom spracovaní. V skutočnosti sa používajú 3 základné procesy spracovania - suchý , mokrý , a honey . Pod suchým spracovaním sa rozumie že kávovníkové čerešne sa sušia na slnku v celku , tzv. prírodný proces .Mokrý proces znamená , že sa z kávovníkovej čerešne odstráni šupka , umyje sa a vysuší. Tretí spôsob - honey - je niečo medzi suchým a mokrým spôsobom. Odstráni sa len určité množstvo obalu kávovníkového zrna a dôkladne sa vysuší . Každý z procesov vplýva na chuťové vlastnosti kávy.